PRAVEKÉ UMENIE

Periodizácia

1. DOBA KAMENNÁ:

Staršia doba kamenná=PALEOLIT  

Starší paleolit (z gréckeho palaios=starý, lithos=kameň, približne 540-480 tisíc r. pred n.l.) Homo Habilis, Homo Erectus. V tomto období vzniká prvé umenie. Je naturalistické a zoomorfné, abstraktné a figurálne. Nedokonalé pästné kliny, pri opracovávaní sa prejavovali zásady súmernosti.

Stredný paleolit- Homo Sapiens, Neadertalis (300-40 tisíc r. pred n.l.)- pästné kliny už majú previdelný mandľovitý tvar. Tieto nástroje predstavujú najstaršie príklady výtvarnej kultúry.

Mladší paleolit- Homo Sapiens Sapiens. (40-10 tisíc r. pred n.l.) až v tomto období sa stretávame s prvými prejavmi výtvarného umenia (maliarstvo a sochárstvo). Človek už vedel abstraktne myslieť, jeho ruky sa naučili vykonávať aj zložité pohyby, čo sa prejavilo na výrobe vyspelých nástrojov z kameňa a kostí (oštepy a harpúny) ale aj nástrojov na lov veľkých zvierat (pasce). Človek sa usadzoval v jaskyniach alebo zhotovoval jednoduché obydlia. Už v prvotnopospolnej spoločnosti existovala prirodzená deľba práce. Muž poľoval, žena sa starala o zbieranie úrody, oheň, bola rozmnožovateľkou rodu (matriarchát). Vytvárala sa aj vlastná ideológia, v ktorej nachádzame začiatky animizmu (oduševňovanie prírody), totenizmu (verili v nadprirodzené sily- bytosti prebývaju v zvieratách), fetišizmu (naadprirodzené sily prebývajú vo veciach- napr. v kameňoch, stromoch a pod.). Prejavom animizmu bol kult mŕtvych.

Stredná doba kamenná=MEZOLIT

(gréc. mesos=stredný, lithos=kameň), stredná doba kamenná znamenala prípravu na hospodársky a spoločenský prevrat v neolite. Ľudia sa vtedy živili rybolovom, lovom drobnej zveri, zberom divorastúcich tráv a obilnín. Životné podmienky donútili ľudí krotiť zvieratá (prvý bol pes). Človek opustil jaskyne a jeho umenie sa zbavilo loveckej mágie, umenie preniesol pod holé nebo. Jeho kresba dospela k schématizmu, pričom najprv vyjadrovala všedné výjavy zo života zberačov a lovcov. Takéto skalné maľby nachádzame vo východnom Španielsku, ale aj v Alpách a Škandinávií. V strednej Európe- jaskyňa Dominca na Slovensku (geometrické obrazce nakreslené uhľom- symboly plodivej sily). Život ľudí smeroval k poľnohospodárstvu a chovu dobytka, pastierstvu.

Mladšia doba kamenná=NEOLIT 

Došlo k prvej spoločneskej deľbe práve. Na blízkom východe trval v r. od 7000 do 3000 pred n.l.. V strednej Európe od r. 4500 do 2000 pred n.l.. Chov dobytka umožnil neolitickému človeku získať mäso, mlieko, ale aj kožu a vlnu. Potreba uskladňovať potraviny (obilie) viedla k výrobe keramiky, zdokonalenie v obliekaní- k tkaniu látok, potreba zabezpečiť obydlia- stavbu dedinských drevených domov. Rastúci význam mužov spôsobil, že matriarchát nahradil patriarchát, rodové zriadenie s nadvládov mužov. Narastaním rodov vznikali kmene, ktoré spájal jazyk, zvyky a náboženstvo. Náboženstvo neolitického človeka je spojené s prírodou- javmi, ktoré ovplyvňujú výsledky jeho práce (zem, slnko, dážď, búrka, blesk). Prežíva ešte totemizmus, ale rozvíja sa aj fetišizmus, manizmus (kult predkov), pohrebný rítus.

Neskorá doba kamenná=ENEOLIT/CHALKOLIT - prechodné obdobie